Niva a krajina Bielych Karpát v dobe popolnicových polí

Varování

Publikace nespadá pod Pedagogickou fakultu, ale pod Filozofickou fakultu. Oficiální stránka publikace je na webu muni.cz.

Autoři

GAŠPAR Adam

Rok publikování 2017
Druh Další prezentace na konferencích
Fakulta / Pracoviště MU

Filozofická fakulta

Citace
Popis CHKO Biele Karpaty na slovensko-moravskom pomedzí je špecifická predovšetkým druhovou pestrosťou rastlín na tamojších lúkach. Zastúpené sú tam viaceré relikty a subalpínske endemity, ale aj druhy ktoré sú charakteristické pre kontinentálne lesostepy a stredné polohy pohorí juhovýchodnej Európy. Spomínaná druhová pestrosťsúvisí s kontinuálnym vývojom lúčnych spoločenstiev od doby ľadovej až po súčasnosť, na ktorom mal pravdepodobne priamu zásluhu človek. Keďže rozšírenie polosuchých druhovo pestrých trávnikov korešponduje s pravekým osídlením a jeho intenzitou, je namieste predpoklad o existencii mozaikovej lúčno-lesnej krajiny a jej obhospodarovaní pastvou, kosením a pálením už od praveku (Hájková et al. 2011). O pastve hospodárskych zvierat či vykášaní lúk v juhozápadnej časti Bielych Karpát sa uvažuje už od neolitu, avšak k rozmachu využívania celej horskej oblasti a jej intenzívnemu osídleniu dochádza až v mladšej dobe bronzovej s nástupom kultúr popolnicových polí. Biele Karpaty sú na intenzívnu letnú pastvu ideálnym pohorím, jednak kvôli blízkosti nížinatých oblastí, ale aj nižšej nadmorskej výške a dobrej dostupnosti. Rovnako je pravdepodobné, že stopy ľudskej aktivity v peľových profiloch svedčia o intenzívnejšom osídlení horských oblastí ako len sezónnej transhumáncii (Dreslerová 2015, 121, 122, 124). Otázkou je, aký bol charakter takéhoto osídlenia a či sa koncentruje iba v okolí hradísk alebo v celej oblasti Bielych Karpát. Tradičná predstava, že s nástupom mladšej doby bronzovej sa stáva riečna niva intenzívne explorovaná bude v príspevku kriticky zhodnotená. Krajina riečnych terás a nivy sa mala začať v dobe popolnicových polí extenzívne využívať a premeniť v súvislú sieť agrárnych osád (Chrastina 2009, 152-154). Faktom je, že vysoký počet zistených komponentov v riečnej nive môže byť iba výsledkom stavu bádania a konkrétne súvisieť s výskumnou aktivitou jednotlivých archeológov či inštitúcii. Súčasný stav bádania na slovenskej a moravskej časti záujmového územia tak môže mať iné ako environmentálne vysvetlenie a komplexne osídlená mohla byť okrem nížin i oblasť Bielych Karpát.
Související projekty:

Používáte starou verzi internetového prohlížeče. Doporučujeme aktualizovat Váš prohlížeč na nejnovější verzi.