#našilidé – Martin Fico

DISTANČNÍ VÝUKA STÁLE TRVÁ A VÁM UŽ SE STÝSKÁ PO VAŠICH VYUČUJÍCÍCH?
DÍKY SERIÁLU #NAŠILIDÉ JIM BUDETE O NĚCO BLÍŽ!

Sérií zahajujeme rozhovorem s Mgr. Martinem Ficem – doktorandem, vyučujícím a také vášnivým sportovcem.

Dobrý den, mohl byste se prosím našim čtenářům představit a říct jim něco o sobě?
Dobrý deň alebo ahojte! Do Brna a na Masarykovu univerzitu som prišiel z Bratislavy po bakalárskom štúdiu. Pokračoval som v odbore Andragogika na FF, kde som mal možnosť na semester skúsiť štúdium aj v Taliansku – vo Florencii. Behom tohto zahraničného pobytu ma oslovila pracovná ponuka dr. Nehyby, ktorý mi dal šancu, a tak som sa objavil na Pedagogické fakultě.
Okrem práce a štúdia sa dlhé roky venujem športu – dlho to bol najmä thai-box, ale posledné roky ma to začalo viac ťahať k powerliftingu. Okrem toho čas rád trávim so psom, s priateľkou alebo s kamarátmi niekde na pive, festivale či koncerte (teda, kým sa dalo niekam chodiť). Momentálne pôsobím na Katedre pedagogiky ako doktorand a zamestnanec.

Jakou roli na katedře zastáváte a co je náplní Vaší práce?
Ja mám tých rolí viac, a tak aj práce je pomerne rôznorodá. V prvom rade som doktorským študentom, takže moja hlavná náplň je pracovať na dizertácii. Keďže ma výskum baví a mám šťastie, pôsobím aj vo výskumnom projekte katedry a taktiež mám vlastný výskumný projekt, takže po tejto stránke sa rozhodne nenudím.
Okrem toho som vyučujúci predmetov Pedagogická komunikace a Edupreneurship. Od tohto semestru mi ešte pribudla rola konzultanta k bakalárskym prácam šikovných študentiek, takže si rozširujem obzory aj v tomto smere. Posledné dve role (aj keď momentálne sú už veľmi malé) spočívajú v PR tímu katedry a participácii na výskumnom projekte vedenom dr. Obrovskou – tam mám na starosti koordináciu a úpravu dát.

,,Pracovať a učiť na univerzite bol môj cieľ už od začiatku štúdia.”

Co máte na své práci rád a co je na ní náročné?
Ja mám svoju prácu celkovo veľmi rád – spĺňa všetko, čo som od práce kedy chcel. Mám pomerne flexibilnú pracovnú dobu, práca je pestrá a nie v nej cítiť nejakú monotónnosť. Okrem toho mám pomerne veľkú autonómiu. Taktiež si cením, že keď potrebujem poradiť, mám sa na koho obrátiť. Kolektív na katedre je výborný a vďaka tomu sa posúvam stále vpred. Učiť na VŠ bol môj sen už od kedy som nastúpil na bakalárske štúdium v Bratislave, takže dá sa povedať, že si ho plním. Náročné je niekedy všetko stíhať, pretože práce tu je naozaj veľa, ale keď to človeka baví, tak sa to vždy nakoniec dá!

Kdy a proč jste se rozhodl stát se učitelem?
Nie som vyštudovaný učiteľ a ani sa za učiteľa nepovažujem. Ako absolvent andragogiky vidím vyučujúcich na univerzitách skôr ako andragógov (aj keď nás učili, že VŠ ešte spadá pod pedagogiku) alebo lektorov. Pracovať a učiť na univerzite bol môj cieľ už od začiatku štúdia.

Jaká je Vaše první vzpomínka na vzdělávání?
Bolo to vzdelávanie na veterinárnej klinike v Bratislave, kde som viedol vzdelávací blok zameraný na efektívnu komunikáciu pre pracovníkov recepcie. Bola to super skúsenosť, ktorá ma naučila najmä lepšie pracovať s časom, keďže som dosť preťahoval a na poslucháčoch to už bolo značne vidieť.

Jaký byl Váš nejoblíbenější předmět na základní škole a proč?
Po prvom stupni ZŠ som odišiel na 8-ročné gymnázium, takže pre mňa to bol pomerne šok. Od toho momentu som nebol moc dobrý študent, popravde najviac ma bavila asi telesná. Vždy som inklinoval k športom, pohybu, takže telesná je jasná voľba. Ale taktiež som mal rád biológiu a niektoré tematické okruhy z náuky o spoločnosti (občianska výchova). Bavili ma živočíchy a ako funguje ľudské telo, no v tej občianke to už bolo zložitejšie, lebo napríklad taká psychológia, sociológia a politológia ma bavili, ale filozofiu som fakt moc nemusel.

Potkal jste za svoje školní léta učitele, na kterého rád (nebo nerad) vzpomínáte dodnes?
Keďže som nebol najlepší žiak a to ani v študijných výsledkoch a ani v správaní, tak samozrejme bolo viac negatívnych interakcií a spomienok na učiteľov. O to viac som si ale cenil a cením doteraz tých, ktorí nezlomili nado mnou palicu a naďalej boli nezaujatí a profesionálni. Spätne, keď mám lepší vhľad do pedagogiky ako takej, vážim si ich práce ešte viac, pretože viem, aká bola náročná a dôležitá.

,,V školstve je priestor k zlepšovaniu na mnohých frontoch. Za mňa je kľúčové, aby do škôl vstupovali kvalitne pripravení učitelia – a to aj po pedagogicko-psychologickej stránke, ktorá je podľa mňa mimoriadne dôležitá.”

Co ve školství podle Vás chybí?
Vzájomný rešpekt (učiteľ–žiak) a partnerský prístup. Na univerzitách to je už výrazne lepšie a nie je taký priepastný rozdiel medzi vyučujúcimi a študentami, ktorý by vám vyučujúci dávali dennodenne pocítiť a verím, že sa to zlepšilo aj na ZŠ a SŠ od čias, kedy som tam chodil ja, ale myslím si, že to ešte nie je úplne dokonalé. Podľa mňa totiž učiteľ by mal byť oporou, mentorom a odborníkom, nie len autoritatívnym vládcom, ktorý vládne bičom.

Jaká kniha o vzdělávání Vás inspiruje?
Určitě je takých viac, ale z tých, ktoré som čítal v poslednej dobe, je to určite Wiliamova kniha Creating the Schools Our Children Need: Why What We are Doing Now Won’t Help Much (And What We Can Do Instead). Je síce písaná v kontexte amerického vzdelávacieho systému, avšak je v nej veľa vecí k zamysleniu. Také knihy mám rád.

Kdybyste mohl ve školství změnit jednu věc, co by to bylo?
Zakázal by som začínať na školách pred 9:00. 😊 Ale nie, teraz vážne. V školstve je priestor k zlepšovaniu na mnohých frontoch. Za mňa je kľúčové, aby do škôl vstupovali kvalitne pripravení učitelia – a to aj po pedagogicko-psychologickej stránke, ktorá je podľa mňa mimoriadne dôležitá. Taktiež by mali mať správne nastavený hodnotový kompas, ktorý by aj ich študentom/ žiakom ukazoval správny smer. Takže ak by som to zhrnul – prísnejšiu selekciu budúcich učiteľov a v celej republike jasne nastavené a vysoké štandardy na ich prípravu.