Čítaniu a písaniu sa v slovenskom školstve venuje mnoho pozornosti už niekoľko rokov. Snahou odborníkov v rôznych oblastiach vzdelávania je pomôcť žiakom rozvinúť čitateľskú a pisateľskú gramotnosť, ako základnú kompetenciu, bez ktorej nie je možné dosahovať ostatné kompetencie potrebné pre život. Prác, teoretických i empirických, je na tému o čítaní a písaní veľa. Náš výskumný zámer spočíva v inom koncepte. Našou snahou nie je zručnosť čítania a písania rozvíjať a zefektívňovať. Rozhodli som sa pre skúmanie tejto oblasti zo strany žiakov. Primárnym pohnútkom bolo štúdium žiackych poňatí o čítaní alebo písaní a ich chápaní rôznorodých činností s týmito zručnosťami. Zaujímali sme sa o to, čo konkrétne si žiaci vo svojich predstavách vynoria, keď sa povie „čítanie alebo písanie“. Snahou predloženého príspevku je priniesť nové poznatky v oblasti žiakovho ponímania vlastných aktivít súvisiacich s čítaním alebo písaním. K tejto téme sme pristupovali metódou kvalitatívneho výskumu – detskej kresby, ktorú považujeme za prirodzený spôsob vyjadrovania detí v mladšom školskom veku.
Zručnosti čítania a písania patria k základným zručnostiam, ktoré by mal každý človek vo svojom živote ovládať. Čítať a písať sa učia žiaci nielen v škole pod vedením skúsených učiteľov, ale aj v mimoškolskom prostredí počas rôznorodých činností. Čítanie považujeme za zručnosť, pomocou ktorej žiak dokáže získavať informácie o svete a rozširovať tak svoje vedomosti. Písanie chápeme ako aktívnu a produktívnu činnosť, ktorej zmysel spočíva v sprostredkúvaní poznatkov a vedomostí okolitému svetu. Obe tieto zručnosti však potrebujú byť rozvíjané, a to najmä na úrovni primárneho stupňa vzdelávania. Tým, že sa žiak naučí čítať a písať, získa skúsenosť, ktorá mu otvára bránu do života (Philomina, 2015). Dieťa si čitateľskú gramotnosť osvojuje už od útleho veku, ešte predtým, ako začne navštevovať základnú školu. S tým sa spája pojem vynárajúca sa gramotnosť, ktorá hovorí o konštruovaní gramotnosti deťmi, pričom tento proces trvá od narodenia až po fázu v živote dieťaťa, kedy už samo ovláda zručnosti čítať a písať (Belešová, 2011). Čítanie a písanie tvoria v živote každého jednotlivca nezastupiteľnú úlohu. V prvom rade tvoria základ pre jeho ďalšie vzdelávanie či už v školskom, alebo domácom prostredí, ale sú aj prostriedkom vlastného sebarozvoja. Tieto zručnosti sú základnými prvkami pojmu čitateľská gramotnosť, ktorá tvorí základ pre rozvíjanie ďalších kompetencií. Čitateľská gramotnosť však nepozostáva len z týchto zručností, ale najmä zo schopnosti narábať s čítaným textom, porozumieť mu a chápať ju ako nástroj danej kultúry (Belešová, 2011).
V príspevku sa zameriavame na také prvky čítania a písania, ktoré žiaci primárneho vzdelávania stvárnili vo svojich kresbách. K tomu prináleží aj teória spojená s detskou kresbou. Každý ľudský jedinec vidí a chápe svet rozličným spôsobom. Podľa toho potom vznikajú aj rozličné interpretácie zobrazovaného sveta. Výtvarný prejav detí odzrkadľuje ich vnímanie prostredia, v ktorom žijú. Detská kresba v neposlednom rade predstavuje aj zábavnú a zmysluplnú činnosť, prostredníctvom ktorej dieťa spoznáva prvky svojej kultúry. Šupšáková (2000) uvádza, že akákoľvek tvorivá výtvarná aktivita detí, detský výtvarný prejav, je ovplyvňovaný prostredím, regiónom, v ktorom dieťa žije. Dieťa, aj keď nevedome, vnáša do kresby svoje pocity, myšlienky, aktuálne naladenie. Ako dôležitý prvok v detskej kresbe označil Cognet (2013) radosť a realitu, pretože deti svoje námety čerpajú z vlastného života a zážitkov, ktoré ich nejakým spôsobom obohatili pozitívne, alebo negatívne.
Výskumné šetrenie
Cieľom výskumu bolo zistiť a analyzovať prvky čítania a písania v kresbách žiakov primárneho vzdelávania. Tvrdíme, že ak berieme do úvahy stanovisko, že výskum podobného zamerania sa v slovenských podmienkach nerealizoval, považujeme stanovený problém za nepreskúmaný a taký, ktorý je možné vysvetliť novým spôsobom. Náš výskum poukazuje na stvárnenie toho, čo si žiaci predstavujú pod pojmami čítanie alebo písanie.
Pred realizáciou zberu dát sme si stanovili aj nasledovné výskumné otázky:
Výskumnú vzorku tvorilo 40 žiakov primárneho vzdelávania navštevujúcich jednu konkrétnu základnú školu v centre Bratislavy, pričom žiaci boli rozdelení po desať z každého ročníka (1. – 4. ročník v primárnom vzdelávaní), za účelom porovnania ročníkov. Výskum sa realizoval individuálne s každým ročníkom osobitne v odpoludňajších hodinách v školskom klube detí. Žiaci si najskôr pripravili pomôcky potrebné na realizáciu kresby, teda výkres a farbičky. Následne boli žiaci oboznámení so zadaním úlohy. Žiaci mali nakresliť to, čo si ako prvé predstavujú pod pojmom čítanie alebo písanie. Toto zadanie bolo identické pre všetky štyri ročníky. Žiaci sa mohli rozhodnúť, či chcú do svojich kresieb stvárniť radšej predstavy o čítaní alebo písaní. V tomto sme im nechali výber a v závere príspevku sa vyjadrujeme, či si žiaci do svojich kresieb radšej volili čítanie alebo písanie. Bolo im poskytnutých niekoľko minút na premyslenie, kým začnú kresliť. Následne na to už žiaci pracovali samostatne. Žiaci mali na znázornenie svojich predstáv približne pol hodinu, pričom po dokončení kresby s nimi ešte nasledoval krátky, individuálny rozhovor o tom, čo vo svojej kresbe vyjadrili, aby sme ako výskumníci lepšie porozumeli ich vizuálnej interpretácii.
Interpretácia kresieb
Kresby nám poskytli dostatok informácií o tom, čo si predstavujú žiaci pod pojmom čítanie alebo písanie. Po zozbieraní empirických dát sme extrahovali obsah všetkých kresieb. Následne sme vyšpecifikovali základné analytické kategórie. Pri vytváraní základných obsahových kategórií sme kládli dôraz na tie javy, ktoré sa v kresbách objavovali najčastejšie. Po rozbore kresieb sme vyšpecifikovali šesť základných kategórií. Boli nimi: prostredie, postavy, situácia, realita verzus fikcia, úloha čítania a písania a prvky čítania alebo písania. V nasledujúcich riadkoch uvádzame výber štyroch ukážkových kresieb z každého ročníka, spolu s ich opisom a základnými obsahovými kategóriami.
Kresba 1 (prváčka):
Táto kresba je jediná, ktorá je stvárnená v rodinnom prostredí. Vidíme v nej miestnosť jedálne, kde za stolom sedí žiačka a jej otec, ktorý jej pomáha s písaním domácej úlohy. Úloha spočíva v precvičovaní si písania. Na papieri sa nachádzajú všetky popísané riadky veľkými tlačenými písmenami. Jednotlivé slová z písmen nedávajú zmysel, sú napísané náhodne. Srdiečko v rohu popísaného papiera nakreslila kvôli tomu, aby vyjadrila, že ju písanie veľmi baví a najmä, keď jej s úlohami pomáha jej ocko. Žiačka v pravom hornom rohu nakreslila aj portrét ich rodiny, ktorý majú zavesený v jedálni.
Kresba 2 (druháčka):
Z oboch pojmov „čítanie alebo písanie“ si žiačka ako prvé predstavila písanie, konkrétne to, ako píše do zošita počas jedného dovolenkového večera pri mori. V kresbe je premietnutá príjemná atmosféra znázornená najmä zapadajúcim slnkom, ktoré je vidieť cez otvorené okno. Zošit, do ktorého si žiačka zapisuje svoje myšlienky, je naozaj reálny, môžeme ho prirovnať k denníku. Zaujímavé je, že zobrazila štátny znak Švajčiarska napriek tomu, že kresba nezobrazuje dovolenku v tejto krajine. Žiačka tento fakt odôvodnila tým, že nedávno túto krajinu navštívila a mala ju ešte v živej pamäti. Pozoruhodné je aj to, že namiesto obyčajného pera nakreslila kalamár na atrament a husie pierko. Toto je fiktívny predmet doplnený do kresby len z hľadiska jej estetického vnímania. Žiačka povedala, že do tejto svojej knihy zapisuje obyčajným perom, ale v minulosti už skúsila písať aj s atramentom a páčilo sa jej to.
Kresba 3 (tretiak):
Žiak vo svojej kresbe znázornil situáciu, ktorá sa u neho spája s písaním a čítaním tak, že nakreslil to, čo robí vo svojom voľnom čase najradšej, teda prepisuje myšlienky slávnych osobností. Ako nám objasnil, veľmi rád si číta knihy o slávnych umelcoch. Jeho obľúbencami sú napríklad Leonardo da Vinci, Michelangelo či Archimedes. Z týchto kníh si rád prepisuje ich myšlienky a práve za týmto účelom si zaviedol vlastnú knihu, do ktorej spisuje to, čo sa mu zapáčilo v dielach iných. V kresbe je znázornené obľúbené miesto, kde trávi čas počas prepisovania, a to obývacia miestnosť s výhľadom na terasu. Toto miesto mu dodáva pocit harmónie a radosti.
Kresba 4 (štvrtáčka):
Na tejto kresbe je znázornené mesto, ktoré je celé vytvorené z kníh. Všetky budovy majú tvar knihy a ich vonkajší vzhľad ju taktiež pripomína. Sú na nich znázornené písmená v tlačenej aj písanej podobe, načrtnuté strany, pričom sa ale dá povedať, že všetky majú jednotný vzhľad. Dokonca sú na kresbe dve slnká, ktoré majú tiež podobu knihy. Žiačka tento obrázok nakreslila kvôli tomu, lebo by túžila po tom, aby takýto svet naozaj existoval. A bol by celý iba z kníh a žili by v ňom škriatkovia, ktorí by všetci mali radi čítanie a „hltali“ by jednu knihu za druhou. Z tejto výpovede je zrejmé, že žiačka knihy a čítanie veľmi obľubuje.
Analýza kresieb
Nasledujúca analýza predstavuje šesť extrahovaných kategórií z kresieb žiakov. Porovnávame žiakov prvého a druhého ročníka, nakoľko ich poňatia sú veľmi podobné, zároveň ich porovnávame s kresbami žiakov tretieho a štvrtého ročníka, kde nachádzame istý kvalitatívny pokrok s ponímaním čítania a písania.
Prostredie: Pojmy čítanie a písanie si žiaci (1. – 2. ročník) vo veľkej miere spájajú so školským prostredím, a to najmä s hodinou slovenského jazyka a literatúry, ale objavovali sa aj kresby znázorňujúce vyučovaciu hodinu matematiky. Ďalšou početnou skupinou bolo domáce prostredie (12 kresieb), ktoré si žiaci spájali s čítaním vo forme čítania svojej obľúbenej knihy, alebo s písaním, a to zapisovaním svojich myšlienok či zaujímavých myšlienok iných ľudí.
Viaceré kresby tretiakov a štvrtákov boli vsadené do mestského prostredia, kde znázorňovali napríklad čítanie billboardov na ceste zo školy alebo vytvorenie fantazijného mesta z kníh či mesta, v ktorom ľudia čítajú počas celého dňa. V dvoch prípadoch sa vyskytli kresby, ktorých prostredie bolo vymyslené, teda zachytené bolo prostredie komiksového alebo rozprávkového príbehu. Veľmi veľké prepojenie s čítaním a písaním poskytoval priestor knižnice a kníhkupectva, ktorý sa však objavil len v dvoch kresbách. Jedna kresba bola svojim spôsobom iná, pretože nezobrazovala nijaké konkrétne prostredie, ale svet všeobecne. Žiak v nej stvárnil rozdelenie sveta na dve polovice. Prvá polovica by mala čítanie a písanie v obľube, čo žiak zobrazil napríklad človekom čítajúcim knihu, či perom, ktorým píše nejaký text. Druhá polovica kresby sa zameriavala na ľudí, ktorí čítanie a písanie nemajú radi, teda v kresbe vyhadzujú knihy do koša, či pomocou zobrazeného noža chcú knihy zničiť.
Postavy: Skoro všetky kresby prvákov a druhákov obsahovali rôzne typy postáv. Medzi najviac znázorňované patrili ľudské postavy, pričom žiaci kreslili najmä seba v role čitateľa alebo pisateľa, rodinných príslušníkov či spolužiakov v škole. Vo viacerých prípadoch sa objavila postava učiteľky pravdepodobne preto, lebo má značný vplyv na svojich žiakov, pretože je pre nich nositeľkou poznania a často aj veľkým vzorom a dôležitou osobnosťou v ich živote. Viackrát sa objavili aj zvieracie alebo rozprávkové postavy. Medzi zvieracie postavy patrili buď obľúbené typy zvierat, o ktorých participanti radi čítajú, alebo vymýšľajú vlastné príbehy, ktoré si následne zapisujú.
Aj v analýze kresieb žiakov 3. a 4. ročníka takmer všetky kresby obsahovali ľudské postavy, pričom žiaci kreslili najmä seba v role čitateľa alebo pisateľa a ich rodinných príslušníkov. U štvrtákov sa ľudské postavy v triede objavovali až v ôsmich kresbách, pričom ostatné dve kresby obsahovali rozprávkové postavy. U tretiakov sa vyskytovali aj kombinácie postáv, pričom ľudské postavy sa objavovali vo všetkých kresbách, v dvoch prípadoch v kombinácii so zvieracími postavami a v jednom prípade s mimozemskými bytosťami.
Situácia: Polovicu kresieb prvákov a druhákov tvorili kresby znázorňujúce situácie spojené so školou a školským vyučovaním. Žiaci často kreslili svoju triedu a vyučovaciu hodinu slovenského jazyka a literatúry, či rôzne pomôcky a učebnice spojené so školským vyučovaním. Bola to skoro polovica kresieb prvákov a druhákov, pričom v nich žiaci opisovali najmä priebeh vyučovacej hodiny slovenského jazyka a literatúry, alebo aj matematiky. Do tejto kategórie sme zaradili aj kresby znázorňujúce písanie si domácej úlohy.
Kresby tretiakov a štvrtákov zobrazovali najčastejšie čítanie alebo písanie vo voľnom čase, kedy žiaci kreslili to, ako si čítajú knihu, ktorá je ich obľúbená alebo ju len čítajú aktuálne. Písanie vo voľnom čase pre žiakov predstavuje zapisovanie svojich myšlienok do nejakého špeciálneho zošita na to určeného alebo zapisovanie si myšlienok známych inšpiratívnych osobností. Jeden participant zobrazil mailovú komunikáciu jeho otca s pani učiteľkou ohľadom synovho prospechu. Podkategória vytváranie fantazijného sveta obsahuje kresby, ktoré zobrazujú buď nejaký vymyslený príbeh či svet, v ktorom by všetci ľudia čítali počas celého dňa a počas všetkých činností, napríklad aj počas jazdy v aute.
Realita verzus fikcia: Väčšina kresieb prvákov a druhákov je situovaná do reálneho prostredia, najmä školy. Žiaci v kresbách často zobrazovali reálne situácie späté s čítaním a písaním, teda najmä školské vyučovanie či čítanie obľúbenej knihy. Je vidieť, ako veľmi škola pôsobí na dieťa a kontext čítania a písania vníma predovšetkým ako prirodzenú súčasť rozvíjania vlastných kľúčových kompetencií.
Žiaci 3. – 4. ročníka v kresbách často zobrazovali reálne situácie späté s čítaním a písaním, teda najmä školské vyučovanie či čítanie obľúbenej knihy. Kresby obsahujúce fikciu predstavovali napríklad predstavu žiakovho vymysleného sveta, ktorý by sa celý skladal z kníh, od budov až po slnko. Patrí sem aj kresba zobrazujúca svet, v ktorom by všetci ľudia čítali počas každej činnosti, ktorú by cez deň vykonávali, žiak zobrazil v kresbe napríklad človeka, ktorý šoféruje auto a zároveň číta knihu. Okrem toho sa v tejto kategórii nachádzala fikcia v zmysle vytvorenia si vlastného vymysleného príbehu, ktorý bol zobrazený v žiackych kresbách. Jedna žiačka znázornila reálnosť kresby v tom, že doma číta večer v posteli knihu a fikcia sa premieta v jej fantazírovaní, ktoré pri čítaní kníh prežíva a dostáva sa tak do sveta svojej fantázie, kde sa z nej stáva hlavná hrdinka príbehu.
Úloha čítania a písania: Pri analýze kresieb žiakov sme sa zameriavali aj na to, akú úlohu žiaci prostredníctvom kresieb prisudzujú činnostiam súvisiacich s čítaním a písaním v ich živote. Žiaci 1. – 2. ročníka považujú za najčastejšiu úlohu čítania a písania sprostredkovanie informácií, teda prijatie informácie prostredníctvom čítania alebo vyjadrenie informácie prostredníctvom písania. Žiaci, ktorí za primárnu úlohu čítania a písania považovali zábavné využitie voľného času, tento fakt reflektovali vo svojich kresbách tým, že znázorňovali seba vo forme čitateľa alebo pisateľa v rámci ich voľného času, pretože ich aktivita čítania a písania napĺňa, a považujú ju za formu zmysluplného a zábavného využitia ich voľného času.
Tretiaci a štvrtáci za úlohu čítania a písania považujú rozvoj vlastnej fantázie, ktorá sa v ich kresbách vyskytovala vo forme vytvorenia mesta celého z kníh alebo konkrétneho fantazijného príbehu, napríklad kresba tretiaka zobrazuje komiksový príbeh, ktorý žiak vymyslel počas realizácie výskumu. Viaceré kresby žiakov však zobrazujú aj kombinácie tých úloh čítania a písania, kedy za úlohu čítania a písania považujú jednak rozvoj fantázie a predstavivosti a jednak aj zmysluplné využitie ich voľného času. Neopomenuteľnou ostáva aj úloha čítania ako získavanie nových poznatkov a obohacovanie doterajších vedomostí. Písanie nepovažovali za možnosť zdokonaľovania sa v gramatike, ale skôr ako spôsob zaznamenávania vlastných myšlienok na papier a ich doručenie kamarátom, rodine.
Prvky čítania alebo písania: Žiaci vo svojich kresbách znázornili veľké množstvo prvkov predstavujúcich súvislosti s čítaním alebo písaním. Najfrekventovanejšiu skupinu prvkov tvorili knihy, zošity a časopisy. Žiaci zobrazovali vo svojich kresbách knihy, ktoré aktuálne v danej dobe čítali alebo knihy, ktoré im istým spôsobom zarezonovali v pamäti. Do tejto skupiny prvkov sme zaradili aj školské učebnice a pracovné zošity či písanky, ktoré boli tiež pomerne často zastúpené. V kresbách u prvákov sa viackrát vyskytovala písanka, čo je pochopiteľné aj vzhľadom na to, že s ňou každý deň prichádzajú do kontaktu za účelom nácviku písma. Takisto žiaci zobrazovali aj svoje zošity, do ktorých si zapisujú svoje myšlienky vo voľnom čase či už v domácom prostredí, alebo na rodinnej dovolenke. Písacie potreby tvorili takisto značné percento zastúpených prvkov. Žiaci najčastejšie znázorňovali ako písaciu potrebu pero, konkrétne gumovateľné pero, ktoré je v súčasnosti u žiakov veľmi obľúbené pre jeho schopnosť jednoduchého vymazania chyby. Zaujalo nás, že viacerí žiaci (nezávisle od seba) zobrazili ako písaciu potrebu husacie pierko a kalamár. V krátkom rozhovore, ktorý nasledoval po kresbe, uviedli, že je to z dôvodu, pretože im to pripadalo zaujímavé, ale v skutočnosti s takým perom nepíšu. Medzi ostatné prvky patria jednoznačne aj názvy objektov či predmetov, ktoré sa v kresbách nachádzali, ale aj tabuľa, na ktorej bolo často vyobrazené učivo, ktorým sa žiaci s učiteľkou v daný čas zaoberali, či znázornenie rôznych písmen v kresbe.
Medzi prvky čítania a písania u žiakov tretieho a štvrtého ročníka zaraďujeme najmä tie, ktoré slúžia na čítanie a písanie, predovšetkým knihy a v menšej miere aj zošity či časopisy. Zobrazené knihy väčšinou predstavovali obľúbené žánre žiakov, od rozprávok o zvieratách, hradoch či obroch, až po knihy náučného charakteru. Záleží od individuálnych predispozícií a záujmov daného čítajúceho jedinca. Časopisy zobrazené v kresbách sa sústreďovali na komiksy, ktoré v našej vzorke čítali len chlapci a obsahovali prevažne tému kontaktu ľudí s mimozemskou civilizáciou. Ostatné prvky, ktoré majú taktiež priamu spojitosť s procesom čítania a písania, sa v kresbách vyskytovali ako ojedinelé nápady. Sú medzi nimi napríklad priestor knižnice a kníhkupectva, počítač, okuliare, listy slúžiace ako korešpondencia medzi kamarátmi či školské pomôcky (peračníky, eventuálne aj školské tašky). Treba však uviesť, že skoro všetky kresby obsahovali rôzne kombinácie spomenutých prvkov.
Záver
Ukázalo sa, že výskum zameraný na zisťovanie prvkov čítania alebo písania prítomných v kresbách slovenských žiakov v primárnom vzdelávaní sa líšil od doterajších výskumov skúmajúcich podobnú problematiku, obzvlášť v jeho realizácii prostredníctvom metódy detskej kresby. Výskum nám ponúkol možnosť konfrontovať poňatie žiakov priamo cez ich kresby. Každú kresbu žiaka sme hodnotili ako individuálnu. Hoci sa zdá, že niektoré prvky sa v kresbách žiakov opakujú, značné rozdiely sme medzi žiakmi prvého a druhého ročníka nezaznamenali. Podobné to bolo i so skupinou dvadsiatich žiakov tretieho a štvrtého ročníka. Je však možné nájsť i niekoľko podobností v kresbách žiakov, avšak po tom, ako žiaci poskytli vysvetlenie k svojim kresbám, sme zistili, že hoci kresba obsahuje prvky stotožňujúce sa s prvkami ostatných kresieb, každý žiak im dáva svoje nezastupiteľné odôvodnenie a pripisuje im osobitný význam. Zistili sme, že skúmaní žiaci v rovnakej miere do svojich kresieb stvárňovali čítanie a zároveň i písanie. Tieto dve činnosti nevnímali oddelene, ale naopak, ako integritu oboch zručností, ktoré je nevyhnutné spoznávať naraz a navzájom ich prepájať.
Sme si vedomí tej skutočnosti, že zistené údaje nie sú aplikovateľné na všetkých žiakov primárneho vzdelávania a nedajú sa ani zovšeobecňovať. Zároveň sa domnievame, že iné výsledky by sme dosiahli skúmaním žiakov z iných regiónov Slovenska, žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a ostatnej skupiny výskumnej vzorky. Práve v tom vidíme potenciál kvalitatívneho skúmania žiakov. Záverom možno konštatovať, že žiaci svoje poňatia o čítaní alebo písaní vyjadrili výpovednými kresbami, ktoré môžu predstavovať inšpiratívny zdroj pre nejedného pedagóga či výskumného pracovníka, píše spoluautorka Belešová (2013). Tým podnecujeme a dávame priestor pre iné, podobné typy výskumov, s ktorými by sme mohli nadobudnuté výsledky porovnávať, napr. v rámci jednotlivých ročníkov, typov školských zariadení a prostredia, kde žiaci vyrastajú a chodia do školy. Pre učiteľov primárneho vzdelávania odporúčame zisťovať poňatia žiakov o čítaní a písaní na začiatku školskej dochádzky a po ukončení každého ročníka primárneho vzdelávania. Analýzy kresieb by mohli poslúžiť ako portfólio, v ktorom učitelia pozorujú pokrok (alebo stagnáciu) žiakov. Téma zisťovania žiackych prekonceptov je aktuálna a dá sa všestranne využiť pri ďalšom vzdelávaní žiakov. Je na tvorivosti každého učiteľa, ako nadobudnuté poňatia žiakov využije vo svojej pedagogickej praxi.
Literatúra
Belešová, M. (2017). Kresba ako výskumný nástroj v pedagogickom výskume. Bratislava: Univerzita Komenského.
Belešová, M. (2013). Žiakovo poňatie čitateľskej gramotnosti na začiatku primárneho vzdelávania (Dizertačná práca). Bratislava: PdF UK.
Belešová, M. (2011). Žiakovo poňatie čítania a písania. In MVEK Prešov 2011 (s. 354–359). Prešov: Katedra pedagogiky FHPV PU.
Cognet, G. (2013). Dětská kresba jako diagnostický nástroj. Praha: Portál.
Philomina, M. J. (2015). Diagnosis of reading and writing skills in primary school students. International Journal of English Language Teaching. 3(7), 1–7.
Šupšáková, B. (2000). Detský výtvarný prejav. Svätý Jur: DIGIT.
Mgr. Mária Belešová, PhD. pôsobí ako odborná asistentka na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa rozvíjaniu čitateľskej a vynárajúcej sa gramotnosti, detským naivných teóriám, pedagogickej diagnostike, problematike čítania žiakov pochádzajúcich z bilingválneho prostredia a primárnemu vzdelávaniu.
Kontakt: belesova@fedu.uniba.sk
Mgr. Katarína Kuchtová, vyštudovala gymnázium v Púchove a následne Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v odbore Predškolská a elementárna pedagogika. Momentálne pôsobí ako učiteľka v materskej škole v obci Lazy pod Makytou neďaleko Púchova. Jej cieľom je neustále sa vzdelávať a rozvíjať v rámci osobnostného a odborného rastu za účelom zdokonaľovania svojho pedagogického pôsobenia.
Kontakt: katikuchtova@gmail.com
Hlavným cieľom príspevku je porozumenie hermeneutickým princípom výchovy a vzdelávania učiteľmi a prostredníctvom týchto princípov im uľahčiť prácu s literárnym textom.
(Vyšlo v časopise Komenský 148/1)
Období 20. století bylo dobou výrazných revolučních i postupných vývojových změn, které se promítaly do všech oblastí života společnosti, školství nevyjímaje, a to včetně školního dějepisu, tedy předmětu, který je na společenské změny velmi citlivý. Právě na vývoj tohoto vyučovacího předmětu počínaje rokem 1918 na školách odpovídajících dnešnímu druhému stupni základních škol jsem se zaměřil v historicko-srovnávací analýze, jejíž stručný přehled v letech 1918–1948 je předmětem tohoto článku.
(Vyšlo v časopise Komenský 147/4)