Receptívnosť hitovej produkcie

- heteronómna a autonómna hudba

Milan Michalec

Súčasná populárna hudba a hlavne jej hitová produkcia, aby bola komerčne úspešná, musí primárne spĺňať požiadavku na širokú receptívnosť hudby – jej „základným“ poslaním je byť komerčne úspešnou, producenti, tvorcovia – hudobníci, autori ju „vyrábajú“ za účelom, aby ňou zaujali čo najväčšie množstvo recipientov. S týmto faktom je spojená požiadavka na menej náročnú receptívnosť hudby. Tieto základné parametre určujú jej budúcu podobu.[1]

Hitová produkcia súčasnej populárnej hudby napr. využíva vo väčšine prípadov jednoduché hudobné formové štruktúry.[2] Tento fakt je pre následnú „životaschopnosť“ skladieb v súčasnom hudobnom živote mimoriadne dôležitý vzhľadom na to, že je určená pre čo najväčšie množstvo poslucháčov (hudobne veľmi rôznorodo skúsených: od laikov až po hudobných profesionálov). Preto je potrebné, aby bola ľahko recepčne zrozumiteľná (v hore uvedenom prípade k tomu dopomáha elementárna hudobná forma).[3] Formové štruktúry, ktoré sa vyznačujú uvedenými špecifikami umožňujú recipientom jednoduché osvojenie si hudobných motívov, hudobných tém a pod.

Tieto štruktúry, ktoré sú využívané v skladbách populárnej hudby nie sú v hudbe ničím novým – princípy periodicity a symetrie sú známe v hudobnej tvorbe od nepamäti.

Skladby populárnej hudby sa vyznačujú tiež využívaním jednoduchých, jednoducho zapamätateľných a ľahko reprodukovateľných melódií atď.[4]

Piesne hitovej produkcie populárnej hudby využívajú spôsoby vyjadrovania, ako sú romantizujúce tendencie, preferovanie explicitnej sexuality, či libididóznosť.

V ďalšom zmysle však nie je „hitovosť hudby“ len vlastnosťou hudby samotnej, ale je aj recepčnou kategóriou. Podstatné je aj to, ako sa hudba počúva a nielen to, z čoho sa skladá, alebo čo obsahuje.

To, že recipienti vnímajú hudobné skladby ako hitové, je spôsobené špecifickým „typom“ počúvania hudby. Tento spôsob recepcie je pre súčasnosť typický a determinujú ho najmä masovokomunikačné prostriedky, prostredníctvom ktorých sa hudba začala šíriť obrovským tempom a zvýšila sa potreba (ale aj možnosť) kvalitne a prepracovane masovo prezentovať hudobné skladby a interpretov týchto skladieb.

Vzhľadom na to, že súčasný priemerný recipient udrží najlepšie pozornosť „krátku dobu“, ak mali byť piesne komerčne úspešné, vznikla potreba tvoriť piesne s dĺžkou do štyroch minút. Preto cyklické hudobné druhy ako napr. sonáta, vyžadujúce dlhšie sústredenie nie sú v hitových piesňach použiteľné. To isté platí aj o výberoch hitových skladieb z oblasti vážnej hudby, kde sú využívané iba vybrané časti, či dokonca úseky diel vážnej hudby, napr. z opier iba jednotlivé árie, zo symfónií vybrané časti. Teda aj diela vážnej hudby podliehajú tejto tendencii v spôsobe recepcie. Jednotlivé, recepčne u poslucháčov najobľúbenejšie diely skladieb sú vytrhávané z kontextov a stávajú sa hitmi, pričom je bežné, že recipient, ktorý pozná vybrané hitové operné árie a obľubuje ich, nikdy nepočul celú operu.

Ak v súčasnosti tvorcovia chcú, aby bol ich produkt, teda hudobná skladba, komerčne úspešná, musia ju vhodne prezentovať verejnosti. Hudba prestala byť sama o sebe pre mnoho recipientov dostačujúca. Piesne je v súčasnosti preto potrebné „prikrášliť“ videoklipmi, prezentáciou ich interpretov a pod.

Keď sa pohybujem v intenciách recepčnej hudobnej estetiky[5], tak sa mi v tomto kontexte vynárajú slovné spojenia autonómna hudba (intenzívne počúvanie hudby) a heteronómna hudba (prežívanie hudby so sprievodnými mimohudobnými vnemami – motorika interpreta, emócie, zameranie na to, čo je mimo hudby, nie v nej).

Mnohí mladí ľudia (vychádzam z osobných rozhovorov), vyjadrili názor, že klipy k piesňam či imidž ich obľúbeného interpreta hudby sú pre nich veľmi dôležité, pričom najväčší pôžitok majú vtedy, keď počúvajú piesne spolu so sledovaním klipov. Naopak, keď počúvajú pieseň ku ktorej klip nikdy nevideli, začnú sa im často vytvárať v mysli vizuálne predstavy, príbehy.

Recepcia hudby v súčinnosti s nehudobnými vnemami je vnímanie hudby heteronómne.[6] Ak by som recipientovi, ktorý obľubuje takýto spôsob recepcie, prezentoval napr. skladbu od W. A. Mozarta, uplatnil by na ňu rovnaký spôsob recepcie, aký „používa“ na piesne populárnej hudby, teda vnímal by ju heteronómne (v mysli by sa mu vytvárali vizuálne predstavy).

Každú hudbu je teda možné vnímať autonómne, ale aj heteronómne.

Heteronómne vnímanie hudby sa zväčša vyznačuje „konzumným“ (povrchným) spôsobom recepcie hudby recipientmi.

Mnohí recipienti majú tendenciu vnímať hudobné skladby ako hitové. Poslucháči obľubujú, vyhľadávajú hudobné produkty, ktoré sú niečím veľmi výrazné. Táto osobitosť je však veľakrát prvoplánová (ustavičné, netvorivé uplatňovanie napr. spomínaných romantizujúcich tendencií).

Takíto recipienti vyhľadávajú iba hity a zároveň majú tendenciu vnímať všetky hudobné kompozície ako hity.

V nasledujúcej časti príspevku uvediem stručné analýzy a interpretácie dvoch vybraných piesní hitovej produkcie súčasnej populárnej hudby, na ktorých demonštrujem niektoré tvrdenia, ktoré som uviedol v predchádzajúcom texte. Analýzy a interpretácie týchto piesní boli súčasťou môjho rozsiahlejšieho výskumu, v ktorom som analyzoval a interpretoval vybrané piesne hitovej produkcie súčasnej populárnej hudby. Pri výbere som vychádzal z hitparády IFPI (národná skupina IFPI Slovenskej republiky) s názvom IFPI SR Hitparáda - RADIO TOP100 Oficiálna (sledované obdobie bolo – od 35. týždňa roku 2006 do 47. týždňa roku 2007). V tejto hitparáde je každý týždeň zverejňovaných sto najhranejších skladieb v slovenských rádiách. Kritériom pre výber skladby k analýze bolo, aby počas uvedeného obdobia dosiahla aspoň jedenkrát v hitparáde prvé miesto.[7]

Zdenka Predná – Keď to nejde

Prvou analyzovanou skladbou je pieseň Keď to nejde v hudobnej interpretácii Zdenky Prednej.

Hudobná kariéra Zdenky Prednej (* 31. marec 1984) sa začala účinkovaním v prvom ročníku speváckej súťaže Slovensko hľadá SuperStar, kde dosiahla 4.miesto. V roku 2005 vydala debutový album Sunny Day, ktorého prvý singel Len ty smieš patril medzi najhranejšie skladby v rozhlasovom éteri. Rovnaký komerčný úspech zopakovala Zdenka Predná aj so svojim druhým singlom Vietor, ktorý naspievala so speváčkou Tinou (Martina Csillaghová). V roku 2006 získala cenu Aurel 2005 v kategórii Objav roka a Zlatú platňu za predaj albumu Sunny Day. Počas príprav svojho druhého albumu hosťovala aj na druhom albume slovenskej speváčky Tiny s názvom Chillin. Ďalej sa Zdenka Predná sa umiestnila v ankete Slávik 2007 na 3. mieste v kategórii Speváčka.

Zdenka Predná je druhý štúdiový album Zdenky Prednej, ktorý vydalo hudobné vydavateľstvo Sony BMG v roku 2007. Prvým singlom sa stala pieseň Keď to nejde. Pri tvorbe albumu sa podieľali tí istí spolupracovníci ako na debute, napr. Slávo Solovič, Milan Adamec a Peter Graus. Texty si vo väčšej miere Zdenka Predná napísala k obom albumom sama.

Pieseň Keď to nejde aj s videoklipom viackrát vysielala stanica MTV v programe WorldChart Express a neskôr sa stal „number one“ na tejto televíznej stanici. Pieseň Keď to nejde, vyšla na spomínanom druhom albume Zdenky Prednej. Text piesne napísala Zdenka Predná. Hudbu skomponovali Peter Graus a Maroš Kachút.

Pieseň - Keď to nejde

V hitparáde s názvom IFPI SR Hitparáda – RADIO TOP100 Oficiálna (sledované obdobie bolo od 35. týždňa roku 2006 do 47. týždňa roku 2007) sa pieseň Keď to nejde umiestnila šesťkrát na prvom mieste, päťkrát na druhom, šesťkrát na treťom, dvakrát na piatom, raz na šiestom, raz na siedmom a dvakrát na deviatom mieste atď.

Tabuľka 1 Prehľad umiestnenia piesne Keď to nejde (hudobná interpretácia Zdenka Predná) v Hitparáde – RADIO TOP100 Oficiálna

týždeň	09	10	11	12	13	14
rok	2007	2007	2007	2007	2007	2007
umiestnenie	98	9	9	5	2	3

týždeň	15	16	17	18	19	20
rok	2007	2007	2007	2007	2007	2007
umiestnenie	3	2	3	3	3	2

týždeň	21	22	23	24	25	26
rok	2007	2007	2007	2007	2007	2007
umiestnenie	2	1	1	1	1	3

týždeň	27	28	29	30	31	32
rok	2007	2007	2007	2007	2007	2007
umiestnenie	1	1	2	5	7	6

týždeň	33	34	35	36	37	38
rok	2007	2007	2007	2007	2007	2007
umiestnenie	12	20	20	39	71	75

týždeň	39	40	41	42	43	44
rok	2007	2007	2007	2007	2007	2007
umiestnenie	74	54	55	75	88	95

týždeň	45
rok	2007
umiestnenie	94

V texte skladby Keď to nejde sa interpretka zaoberá tematikou vzťahu muža a ženy. Myšlienky autora sú v texte formulované veľmi neurčito, v jednom mieste naznačuje rozchod partnerov, v inom spoločnú budúcnosť. Cieľom interpretky a autorky textu v jednej osobe pravdepodobne nebolo vytvoriť pocitovú výpoveď určenú na zamyslenie pre poslucháča, vyjadrenie vlastných intímnych duševných postojov či pocitov. Keďže aj ostatné zložky hudobnej skladby sa nesú v uvoľnenom duchu, výsledný dojem nie je melancholický, ale tanečný a bezstarostný. Hudba nekorešponduje s posolstvom vyjadreným v texte. V slovách piesne sa vyskytujú výrazovo protirečivé výpovede, efektom ktorých je významové odľahčenie vyznenia celej skladby. Tematika textu piesne je všeobecne ladená, pričom jej posolstvo nie je náročné pre intelektuálne pochopenie ani tematicky záťažové.

Keď to nejde

Refrén
Aj keď nechceš tak to pochopíš
Keď to nejde
Ak to nejde
Ja ťa poznám ty sa zahojíš
Ticho počkám
Kým to prejde

Sloha
Nie som víla z povolania
Už to myslím naozaj
Život nie sú tvoje priania
Keď chceš niečo zavolaj
Hľadaj so mnou šťastie skryté v kamení
Čakaj kým záhadné sa nezmením

Refrén

Strofa
Netušíš že sa to deje
Iba keď to nevidíš
Keď mám chuť tak priznám sa ti
Ale ty už dávno spíš
Hľadám sama šťastie skryté v kamení
Čakám či záhadne sa nezmením

Refrén

Keď to nejde, ak to nejde
Ticho počkám, kým to prejde

Strofa
Kto povedal že nedá sa priblížiť bez slov
Čo cítiš to vidíš, že baví ťa to viem
Vždy máva pravdu ten kto dáva bez slov
Dobré spím len keď si usteliem
Kto povedal že nedá sa priblížiť bez slov
Čo cítiš to vidíš, že baví ťa to viem
Nie vždy ma pravdu ten
Ten kto ustelie

Refrén.

Keď t&q
q;o nejde, ak to nejde.
Ticho počkám, kým to prejde

Pieseň Keď to nejde sa začína krátkym typom úvodu (trvá osem taktov). Refrén piesne sa skladá z dvoch hudobných motívov a a a´, ktoré sú navzájom melodicky, rytmicky a harmonicky totožné – odlišujú sa iba textom. Po refréne odznieva strofa, ktorá sa skladá z dvoch hudobno-myšlienkovo aj textovo odlišných hudobných motívov a a b. Nasleduje opätovné uvedenie refrénu, po ktorom nasleduje strofa´, v ktorej je prvý motív a´ pozmenený oproti motívu a (zmena sa týka textu) a motív b je uvedený v nezmenenej podobe oproti jeho prvému uvedeniu v strofe. Ďalej zaznieva opäť refrén. Následným úsekom formovej stavby piesne je medziveta¹, ktorá má trvanie osem taktov a jej hudobno-myšlienkový materiál vychádza z hudobno-myšlienkového materiálu refrénu. Medzivetu¹ a medzivetu³ spája medziveta², ktorá prináša nový hudobno-myšlienkový materiál. Hudobno-myšlienkový materiál medzivety³ obsahuje fragmenty hudobno-myšlienkového materiálu pochádzajúceho z refrénu. Nasleduje posledné uvedenie refrénu. Záver piesne obsahuje hudobno-myšlienkový materiál medzivety¹, teda aj záver vychádza z hudobno-myšlienkového materiálu refrénu.

Tabuľka 2 Formová štruktúra piesne Keď to nejde (hudobná interpretácia Zdenka Predná)

Úseky	Hudobné myšlienky	Takty (spolu 88) Počet taktov v úsekoch
úvod		1-8 8
A (refrén)	a	9-12 4
	a´	13-16 4
B (strofa)	a	17-20 4
	b	21-24 4
A (refrén)	a	25-28 4
	a´	29-32 4
B´ (strofa´)	a´	33-36 4
	b	37-40 4
A (refrén)	a	41-44 4
	a´	45-48 4
medziveta¹ (vychádza z refrénu)		49-56 8
medziveta²	a´	57-60 4
	a´´	61-64 4
medziveta³ (vychádza z refrénu)		65-72 8
A (refrén)	a	73-76 4
	a´	77-80 4
záver (ako medzihra¹)		81-88 8

Uvedená pieseň je v tónine a mol, sú v nej využité iba dva rôzne akordy, ktoré sú založené na kvarto-kvintovej príbuznosti a sú postavené na tonike a dominante tóniny kompozície, čo sú základné tonálne funkcie. Skladba si udržuje počas celého svojho priebehu tonálne centrum. Je v nej využitý štandardný model klasicko-romantického typu melodicko-harmonického priebehu a hudobnej formy. Má jednoducho zapamätateľnú a ľahko reprodukovateľnú melódiu.

V piesni sú využité štandardné hudobno-výrazové prostriedky, ktoré sa nachádzajú v piesňach hitovej produkcie súčasnej populárnej hudby. Význam tematiky textu pre recipienta je v tomto prípade (ako aj pri väčšine skladieb hitovej produkcie súčasnej populárnej hudby) v úzadí, resp. charakter hudby, ktorá pôsobí odľahčeným dojmom, výrazne ovplyvňuje aj vnímanie textu. I keď pieseň nie je evidentne cielene explicitne sexuálna, nachádza sa v nej výrazne citeľná libididóznosť, ktorá sa prejavuje napr. v texte, pri ktorom neurčitá formulácia myšlienok spôsobuje rôzne možné výklady tohto textu. Jednou z možných interpretácií – a je pravdepodobné, že aj táto možnosť mnohých recipientov napadne – je, že dej textu piesne Keď to nejde sa týka sexuálnej impotencie muža, ktorému je interpretkin prednes určený.

Desmod – Zhorí všetko čo mám

Druhou analyzovanou skladbou je pieseň Zhorí všetko čo mám v hudobnej interpretácii skupiny Desmod.

Hudobná skupina Desmod je jednou z komerčne najúspešnejších súčasných hudobných skupín na Slovensku. Pôvodne vznikla v roku 1996, ale pôvodná zostava skupiny sa úplne rozpadla. Postupnými personálnymi zmenami sa vystriedalo obsadenie jednotlivých nástrojov. Súčasní členovia skupiny sú Mário Kollár (Kuli) – spev, Dušan Minka – basová gitara, vokály, Richard Synčák – gitara, vokály, Richard Nagy – gitara, Ján Škorec – bicie nástroje, perkusie.

V nasledujúcom texte stručne vymenujem ocenenia, ktoré táto skupina počas svojho pôsobenia dosiahla. V roku 2001 bola skupina Desmod nominovaná na Slovak Grammy 2001 v kategórii Objav roka. V roku 2003 sa v súťaži Slávik stali Objavom roka (ocenenie sa udeľuje umelcom, ktorí v uplynulom roku nefigurovali v rebríčku 50-tych „najlepších“ v oblasti populárnej hudby). V roku 2004 bola skupina Desmod a jej tvorba nominovaná na ocenenie Aurel za rok 2003 v kategóriách: Najlepší mužský spevácky výkon, Najlepšia výkon hudobnej skupiny/dua, Najlepší videoklip a Najlepší obal, pričom neuspeli ani v jednej kategórii. V roku 2004 sa spomínané hudobné zoskupenie umiestnilo na treťom mieste v ankete Slávik 2004. V roku 2005 boli kapela nominovaná na ocenenie Aurel v štyroch kategóriách: Najlepší výkon hudobnej skupiny/dua, Najlepšia pieseň, Najlepší album a Najlepší producentský výkon, pričom získala dve ocenenia a to za najlepší výkon hudobnej skupiny a za najlepšiu pieseň roka (pieseň Pár dní). V roku 2005 získala skupina Desmod aj cenu SOZA /Slovenský ochranný zväz autorský/ za najúspešnejšiu skladbu mladého autora v oblasti populárnej hudby (pieseň Na tebe závislý). V tomto roku sa zároveň umiestnila na treťom mieste v ankete Slávik 2005. V roku 2006 Desmod spolu so Zuzanou Smatanovou získali v ankete Slávik ocenenie Rádioslávik za skladbu Pár dní a za tú istú skladbu v ten istý rok boli ocenení  SOZA za najúspešnejšiu skladbu populárnej hudby za rok 2005.

V roku 2006 v ankete Slávik 2006 toto zoskupenie získalo ocenenie Slávik v kategórii Skupina a v kategórii Rádioslávik za skladbu Niekto ti to povie skôr než ja. V roku 2007 bola pieseň a klip ku piesni Zhorí všetko, čo mám odvysielaná na hudobnej stanice MTV. V tom istom roku spevák Kuli získal v kategórii Spevák ocenenie Osobnosť Televíznej Obrazovky 2006. V roku 2007 bola skupina Desmod nominovaná na štyri ocenenia Aurel 2006 v kategóriách: Najlepší výkon hudobnej skupiny/dua, Najlepší album, Najlepšia pieseň a Najlepší mužský spevácky výkon, z ktorých napokon získali ocenenie ako najlepšia skupina roka a za najlepší mužský spevácky výkon roka. Ďalej v diváckej ankete Slávik 2007 získali ocenenie Slávik ako najlepšia skupina a zároveň sa stali Absolútnym Slávikom, keď dostali najviac diváckych hlasov zo všetkých interpretov a skupín a  získali aj Rádioslávika, v kategórii Spevák sa Kuli umiestnil na treťom mieste. Hudobná skupina Desmod nahrala nasledovné štúdiové albumy 001 (2000), Mám chuť... (2001), Derylov svet (2003), Skupinová terapia (2004), Uhol pohľadu (2006) a Kyvadlo (2007).

Pieseň – Zhorí všetko čo mám

V hitparáde s názvom IFPI SR Hitparáda – RADIO TOP100 Oficiálna (sledované obdobie bolo od – 35. týždňa roku 2006 do 47. týždňa roku 2007) sa pieseň Zhorí všetko čo mám umiestnila štyrikrát na prvom mieste, šesťkrát na druhom, štyrikrát na treťom, štyrikrát na štvrtom, trikrát na šiestom a raz na siedmom mieste atď.

Tabuľka 3 Priebeh umiestnenia piesne Zhorí všetko čo mám (hudobná interpretácia Desmod) v Hitparáde – RADIO TOP100 Oficiálna

týždeň	43	44	45	46	47	48
rok	2006	2006	2006	2006	2006	2006
umiestnenie	82	17	6	4	4	4

týždeň	49	50	51	52	01	02
rok	2006	2006	2006	2006	2007	2006
umiestnenie	6	3	1	2	2	2

týždeň	03	04	05	06	07	08
rok	2007	2007	2007	2007	2007	2007
umiestnenie	3	1	2	2	1	1

týždeň	09	10	11	12	13	14
rok	2007	2007	2007	2007	2007	2007
umiestnenie	2	3	3	4	7	6

týždeň	15	16	17	18	19	20
rok	2007	2007	2007	2007	2007	2007
umiestnenie	16	23	28	47	54	50

týždeň	21	22	23	24	25	26
rok	2007	2007	2007	2007	2007	2007
umiestnenie	54	59	68	67	66	96

týždeň	27	28	29
rok	2007	2007	2007
umiestnenie	99	85	91

Tematika textu piesne je typicky romantizujúca. Je „spoveďou“, aké sa v literatúre vyskytli už mnohokrát. Ťahavá, veľmi výrazná melódia strofy aj refrénu (melódia strofy aj refrénu je totožná, iba vo vzájomnej oktávovej transpozícii) pôsobivo dotvára atmosféru, ktorá sa nesie v duchu melanchólie a tragickosti. Text piesne je príkladom, ako sú tradičné dejové zápletky (v umení mnohokrát opakované) schopné neustále oslovovať recipientov.

Zhorí všetko čo mám

Strofa

Mám tvoj list, vraj musíš ísť
Zhorí všetko, čo mám ak odídeš
Nič len tma, obklopí ma
Zhorí všetko, čo mám a ty to vieš

Refrén

Chcel som nájsť, záchranný pás
Ktorý udrží nás, už nemám síl
Tak pýtam sa, či vieš, že ja
nie som ten, kto to v nás zapálil

Strofa
Už len púšť, dám prst na spúšť
Zhorí všetko, čo mám ak odídeš
Dosť už sĺz, tak zostať skús
Zhorí všetko, čo mám a ty to vieš

Refrén

Strofa
Cítim chlad, posledný krát.
Zhorí všetko, čo mám ak odídeš
Nič len tma, obklopí ma
Zhorí všetko, čo mám a ty to vieš

Refrén 2x

Úvod piesne Zhorí všetko čo mám, je krátkym typom úvodu (trvá dva takty). V strofe, ktorá nasleduje po úvode, sú využité dva hudobné motívy. Každý motív má štyri takty, pričom rozdiel v motíve a od motívu a´ spočíva v odlišnom texte. Po prvej strofe nasleduje refrén piesne, ktorý má trvanie osem taktov. Skladá sa z dvoch štvortaktových hudobných motívov a a a´. Rozdiel v motíve a od motívu a´ spočíva v odlišnom texte. Melodicky, rytmicky aj harmonicky sú totožné. Hudobno-myšlienkový materiál refrénu je oktávovou transpozíciou hudobno-myšlienkového materiálu využitého v strofe. Po odznení refrénu nasleduje štvortaktová spojka¹. Ďalej odznieva strofa´, ktorá sa od predchádzajúcej líši odlišným textom. Potom nasleduje refrén, po ktorom je využitá dvojtaktová spojka², ktorá je opätovným uvedením úvodu. Nasleduje osemtaktová medziveta¹, ktorá prináša nový hudobno-myšlienkový materiál, pričom je riešená formou sóla gitary s harmonicky nezmeneným sprievodom, aký je využívaný v strofách a refrénoch. Ďalej odznieva strofa´´, po ktorej nasleduje uvedenie refrénu dvakrát za sebou, pričom pri druhom opakovaní refrénu interpret hudobno-myšlienkový materiál (konkrétne melódiu) refrénu mierne pozmení. Nasleduje štvortaktová spojka³, ktorá je dvojnásobným uvedením hudobno-myšlienkového materiálu  úvodu. Po spojke³ je v skladbe využitá inštrumentálna osemtaktová medziveta², ktorá rovnako ako medziveta¹ prináša nový hudobno-myšlienkový materiál, pričom je riešená formou sóla gitary s harmonicky nezmeneným sprievodom, aký je využívaný v strofách a refrénoch. Štvortaktový inštrumentálny záver piesne je dvojnásobným uvedením hudobno-myšlienkového materiálu úvodu.

Tabuľka 4 Formová štruktúra piesne Zhorí všetko čo mám (hudobná interpretácia Desmod)

Úseky	Hudobné myšlienky	Takty (spolu 88) Počet taktov v úsekoch
úvod		1-2 2
A (strofa)	a	3-6 4
	a´	7-10 4
B (refrén)	a	11-14 4
	a´	15-18 4
spojka¹		19-22 4
A´ (strofa´)	a´	23-26 4
	a´´	27-30 4
B (refrén)	a	31-34 4
	a´	35-38 4
spojka² (ako úvod)		39-40 2
medziveta¹		41-48 8
A´´ (strofa´´)	a´´´	49-52 4
	a´	53-56 4
B (refrén)	a	57-60 4
	a´	61-64 4
B´ (refrén´)	a´	65-68 4
	a´´	69-72 4
spojka³ (ako dvakrát úvod)		73-76 4
medziveta²		77-84 8
záver (ako dva krát úvod)		85-88 4

Uvedená pieseň je v tónine C dur,  je v nej využitých päť rôznych akordov, ktoré sú založené najmä na kvarto-kvintovej príbuznosti a sú postavené na tonike, subdominante, dominante, šiestom a treťom stupni tóniny kompozície, pričom šiesty a tretí stupeň sú opäť zástupcovia základných tonálnych funkcií. Skladba si udržuje počas celého svojho priebehu tonálne centrum. Je v nej využitý štandardný model klasicko-romantického typu melodicko-harmonického priebehu a hudobnej formy.

Hudobná skladba má jednoducho zapamätateľnú a ľahko reprodukovateľnú melódiu.

Refrén aj strofu piesne Zhorí všetko čo mám tvorí ten istý hudobno-myšlienkový materiál, tento fakt má vplyv na receptívnosť piesne. Poslucháč je vďaka jednoduchej, nemeniacej sa ale nosnej a kantabilnej melódii a elementárnemu inštrumentálnemu sprievodu schopný veľmi rýchlo sa v piesni zorientovať a zapamätať si ju, zároveň to však upriamuje pozornosť recipienta na text piesne, ktorý je vďaka uvedenému možné veľmi ľahko sledovať. Melódia a inštrumentálny sprievod použité v skladbe Zhorí všetko čo mám podporujú výrazovú silu textu.

Hudobno – interpretačné uchopenie piesne interpretom korešponduje s tematikou textu aj hudobnou zložkou skladby.

Pieseň Zhorí všetko čo mám má elementárnu symetrickú a periodickú formovú štruktúru a využíva klasicko-romantické harmonicko-melodické a formové zložky s romantizujúcim textom, čo ako celok vytvára konzistentnú a mimoriadne pôsobivú hudobnú skladbu.

Literatura:

· BELIČOVÁ, Renáta. Recepčná hudobná estetika- Introdukcia. Nitra : FF UKF, 2002. 164 s. ISBN 80-80-50-549-7

· BELIČOVÁ, Renáta. Recepčná hudobná estetika- Teória. Nitra : FF UKF, 2003. 132 s. ISBN 80-80-50-592-6

· BELIČOVÁ, Renáta. Recepčná hudobná estetika- K pojmosloviu. Nitra : FF UKF, 2006. 100 s. ISBN 80-80-94-070-3

· BELIČOVÁ, Renáta: Vplyv subliminálnych úrovní hudobnej percepcie na recepciu hudby. In ELSCHEK, Oskár (ed.): Multimediálna spoločnosť na prahu 21. storočia. Bratislava : Asco- Art & Science, 2005. ISBN 80-888-20-41-3

· BENNETT, Tony (ed.) Rock and Popular Music : Politics, Policies, Institutions. Florence, KY, USA: Routledge, 1993. 306 s. http://site.ebrary.com/lib/linkoping/Doc?id=10100763&ppg=323

· BURLAS, Ladislav. Formy a druhy hudobného umenia. 4. vyd. Žilina : Edis- vydavateľstvo Žilinskej univerzity, 2006. 306 s. ISBN 80-80-70-522-4

· Desmod. [Online 11. 8. 2007], http://www.desmod.sk/diskografia.php

· Desmod. [Online 12. 8. 2007], http://www.desmod.sk/profil.php

· Desmod. [Online 13. 8. 2007], http://sk.wikipedia.org/wiki/Desmod

· DYKAST, Roman. Svár articifiální a nonartificiální hudby. In ZUSKA, Vlastimil a kol. Estetika na křižovatke humanitních disciplin. Praha : Karolinum, 1997, s. 139-150. ISBN 80-7184-379-2

· Fanklub Desmod. [Online 13.8.2007], http://www.fanklub.depi.sk/historia/

· FRIDMAN, Libor: Populárna hudba, vývoj, prehľad žánrov. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta humanitných vied, 2006. 70 s. ISBN 80-8083-212-9

· Zdenka Predná: Profil. [Online 12.7.2007], http://zdenka.websnadno.cz/Profil.html

· KULKA, Tomáš. Umění a kýč. Praha : Torst, 2000. 292 s.

· KUNA, Milan. Skladatelia svetovej hudby. Praha : Fragment, 1993. 63 s. ISBN 8085768070

· LABORECKÝ, Jozef. Hudobný terminologický slovník. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 265 s. ISBN 80-08- 01037-1

• Matzner Antonín – Poledňák Ivan – Wasserberger Igor a kol. Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby I Část věcná Druhé, doplněné vydání, Praha : Editio Supraphon, 1983. 416 s. +16 s. obrazová příloha

· MISTRÍK, Erich: Estetický slovník. Bratislava : Iris, 2007. 250 s. ISBN 978-80-89256-08-2

· MTV Charts. [Online 10. 7. 2007] http://www.mtv.tv/mtv.tv/dynamo/shells/othermusic.jhtml?article=105133556

· MOORE, Allan F (ed.) Analyzing Popular Music. West Nyack, NY, USA : Cambridge University Press, 2003. 270 s. http://site.ebrary.com/lib/linkoping/Doc?id=10069911&ppg=282

· Oficiálna stránka SNS IFPI. [Online 27.7.2007], www.ifpi.sk

· PODPERA, Rastislav: Quo vadis musica- Premeny sociálnych funkcií hudby. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2006. 176 s. ISBN 80-224-0901-4

· ŠALING, Samo- ŠALINGOVÁ-IVANOVÁ, Mária- MANÍKOVÁ, Zuzana: Veľký slovník cudzích slov. 4. vyd. Prešov : Samo, 2006. 1387 s. ISBN 80-89123-05-8

· ŠLOSIAR, Ján: Od antropologizmu k filozofickej antropológii. Bratislava : Iris, 2002. 164 s. ISBN 80-89018-37-8

· TŮMA, Jaromír: Hitparáry s ručením omezeným. Rock & Pop, 2007, roč. XVIII, č. 1/276, s. 28-29.

· Zdenka Predná. [Online 17.7.2007], http://www.zdenkapredna.sk/

· Zdenka Predná. [Online 22.7.2007], http://sk.wikipedia.org/wiki/Zdenka_Predn%C3%A1

Summary

This contribution deals with the characteristic and reflections on receptivity of hit production of the contemporary popular music. It also deals with the term heteronomous and autonomous music in receptive music aesthetics in Nitra. Given facts are demonstrated on brief analysis and interpretations of selected composiotions of hit production.

---

[1] Pozri Fridman, 2006.

[2] Pri tomto tvrdení vychádzam z môjho výskumu, v ktorom som analyzoval a interpretoval vybrané piesne hitovej produkcie súčasnej populárnej hudby. Pri výbere som vychádzal z hitparády IFPI (národná skupina IFPI Slovenskej republiky) s názvom IFPI SR    Hitparáda - RADIO TOP100 Oficiálna (sledované obdobie bolo – od 35. týždňa roku 2006 do 47. týždňa roku 2007). V tejto hitparáde je každý týždeň zverejňovaných sto najhranejších skladieb v slovenských rádiách. Kritériom pre výber skladby k analýze bolo, aby počas uvedeného obdobia dosiahla aspoň jedenkrát v hitparáde prvé miesto.

Z analýz vyplynuli nasledovné závery:

1) V analyzovaných piesňach sú využívané elementárne symetrické a periodické formové štruktúry.

2) Skladby si udržujú počas celého svojho priebehu tonálne centrum.

3) V uvedených kompozíciách sú využívané akordy, ktoré sú založené najmä na kvarto-kvintovej príbuznosti.

Najčastejšie sú to základné tonálne funkcie alebo ich zástupcovia.

4) V skladbách je využívaný štandardný model klasicko-romantického typu melodicko-harmonického priebehu a

hudobnej formy.

5) Analyzované hudobné ukážky majú jednoducho zapamätateľnú a ľahko reprodukovateľnú melódiu.

6) V piatich piesňach sú spojené klasicko-romantické, harmonicko-melodické a formové zložky

s romantizujúcim textom.

7) Interpretmi sú v nich príliš lapidárne využité agogické výrazové prostriedky hudby obdobia romantizmu.

8) V troch piesňach sú spojené klasicko-romantické harmonicko-melodické a formové zložky s tendenciami, v ktorých dominuje explicitná sexualita a libididózne tendencie.

Predpokladám, že uvedené zistenia platia aj u ďalších skladieb hitovej produkcie súčasnej populárnej hudby.

[3] Štruktúry hudobných foriem sa týkajú aj recipientov, ktorí ich neanalyzujú, uvedomelo si ich nevšímajú, ba dokonca o ich  existencii v hudbe ani nevedia. To ako je štruktúrovaná hudobná forma na nich vplýva či už si to uvedomujú, alebo nie. Napr. keď je hudobná forma riešená tak, že sa v skladbe opakovane striedajú iba dve hudobné myšlienky vždy v tom istom poradí, poslucháč sa vie veľmi rýchlo intuitívne v skladbe orientovať atď.

[4] Slovné spojenie jednoducho zapamätateľné melódie označuje také melódie, ktoré majú nasledujúce špecifiká: 1) sú usporiadané z elementárnych hudobných motívov, vystavaných na spôsob periodických a symetrických hudobných myšlienok 2) sú formovo ucelené a vytvorené z tónového materiálu, ktorý sa vyznačuje malým tónovým rozsahom a pod.

Pojem ľahko reprodukovateľné melódie sa vzťahuje na skutočnosť, že takéto melódie sa vyznačujú, ako som už uviedol, malým tónovým rozsahom a sú umiestnené do takých hlasových polôh,  ktoré sú prijateľné pre väčšinu recipientov, aj nespevákov. Zároveň sú ľahko reprodukovateľné aj kvôli ostatným hore uvedeným osobitostiam.

[5] Pozri Beličová, 2003 a Beličová 2006.

[6] Recepčná hudobná estetika používa iba pojmy „autonómna a heteronómna hudba“. Hudba je podľa nej buď heteronómna alebo autonómna. Podľa mňa sú však v tomto kontexte relevantné aj slovné spojenia „ autonómne a heteronómne vnímanie“.

[7] Viac k tomuto viď poznámka pod čiarou 1.