Synkretizmus hudby, poézie a obrazu

Eleonóra Baranová

 

V umeleckej tvorbe je už po stáročia známy fenomén inšpirácie umením, pričom umelci – skladatelia, básnici a výtvarníci - sa inšpirujú nielen umením vlastného, ale aj iného umeleckého druhu. K vzájomným prepojeniam jednotlivých umení dochádza analogicky i v rovine  percipientov, u ktorých môže vnímanie umeleckého diela stimulovať predstavy rôznych umeleckých druhov.

Uvedené synkretizmy tvoria jednu zo súčastí polyestetickej výchovy. Integrovanie hudobného, výtvarného, literárneho, ale i tanečného a dramatického umenia, ako aj architektúry, histórie, či ďalších oblastí, skvalitňuje poznávanie a chápanie umení vo vzájomných súvislostiach, optimálne pôsobí na rozvoj jedinca z hľadiska vnímania, myslenia, kreatívneho stvárňovania, estetického vkusu,  konštruktívneho prístupu k umeniu a krásnu vôbec. Spektrálna rôznorodosť polyestetickej výchovy poskytuje každému jedincovi na základe jeho individuálnych schopností, vedomostí, záujmov prejaviť sa v takej oblasti, ktorá mu je blízka a primeraná.

Interaktívne umelecké väzby, spájanie poézie, hudby, výtvarného umenia, ako i ďalších umeleckých prejavov umožňuje vo výchovno - vzdelávacom procese efektívnejšie plniť dva základné ciele:

-         formovanie vzťahu k umeniu,

-         rozvíjanie kreativity, stimulovanie tvorby vlastných polyestetických prejavov, ktoré vôbec nemusia byť určené na umeleckú prezentáciu.

Jedným zo základných psychických procesov, nevyhnutných pre kvalitnú polyestetickú projekciu je vnímanie. Pri vnímaní hudby dochádza v rámci interakcie hudobné dielo -  poslucháč k trom kvalitatívnym úrovniam: recepcii, apercepcii a percepcii.

Špecifickým druhom percepcie je synestézia, pri ktorej je vnem jedného zmyslu sprevádzaný dojmom iného zmyslu. Najčastejšie dochádza k spojeniu akustických a optických kvalít. Zvláštnym druhom synestézie je synopsia, známa pod názvom „farebné počutie“, kedy počúvanie hudby evokuje farebné predstavy. Výskumy zamerané na synopsiu dospeli k zaujímavým výsledkom, na základe ktorých respondenti priradili k jednotlivým tónom konkrétne farby - synopsia analytická. (Poledňák, 1984) Obyčajne má takúto danosť jedinec s výbornou hudobnou pamäťou a absolutným hudobným sluchom, pričom si percipient predstavuje každý tón synergicky s konkrétnou farbou. U bežnej populácie je v rámci synestézie temer vždy smutná, tragická, pesimistická hudba synkretická s tmavými, studenými farbami (modrou, zelenou, čiernou) a naopak, veselá, žartovná, tanečná  hudba s farbami teplými (červenou, žltou, oranžovou).

Vnímanie hudby sa pomerne často spája s predstavami obrazu. Vizualizácia hudobného diela existuje nielen v rovine hudobno-produkčnej, ale i hudobno-percepčnej. Pri poslucháčskej aktivite je často frekventovaný jav, pri ktorom počúvaná hudba stimuluje predstavu rôznych obrazov, čo sa v hudobnej edukácii  cieľavedome, kreatívne využíva.

Integrácia hudby a  výtvarného umenia má  z hľadiska výtvarnej expresie  niekoľko kvalít, pričom najčastejšie sú:

-         kreslenie, maľovanie obrazu k vnímanej hudbe,

-         vyjadrenie dojmu, pocitu z hudby pomocou farieb,

-         vyjadrenie programu, deja hudby výtvarným cyklom, obrazmi, polyekranom,

-         selekcia, výber najvhodnejšej výtvarnej kompozície k vnímanej hudbe,

-         interpretácia výtvarného diela, ovplyvnená simultánnym počúvaním hudobného diela.

 

V každom prípade dochádza k integrácii hudby s  výtvarnými prejavmi na základe aktívneho vnímania hudobného diela. Hudobno-výtvarná interakcia môže mať i opačný priebeh, kedy percipient výtvarného umenia produkuje hudbu - hudobnú kompozíciu - na základe vnímania výtvarného diela.

K vzájomnej synkréze dochádza i v rovine hudba – poézia, čo v umeleckej praxi znamená vznik hudobného diela inšpirovaného poéziou a naopak, vznik poézie na základe vnímania, prežívania básne. Analogickú synkrézu je možné využiť i vo výchovno-vzdelávacom procese. V hudobnej edukácii dochádza z aspektu žiakovej kreativity k rôznym prejavom napr.:

-         tvorba básne na základe inšpirovania počúvanou hudbou,

-         tvorba piesne - tvorba textu k danej hudbe a naopak, tvorba hudby k danej básni,

-         tvorba  hudby k predloženému textu, básni - scénická hudba, melodráma,...

-         výber adekvátnej hudby k predloženému textu, básni - scénická hudba, melodráma,

 

K veľmi zaujímavému a najmä motivujúcemu stimulu dochádza v prípade, ak je k dispozícii konfrontácia autentického originálu s amatérskym produktom. To znamená, že polyestetické projekcie, literárno-hudobné, hudobno-výtvarné a iné umelecké originály majú možnosť kreatívni jednotlivci komparovať so svojím výtvorom. Komparáciu polyestetických produktov ponúka okrem iných i dielo slovenského hudobného skladateľa Tadeáša Salvu, ktorý niektoré svoje hudobné diela sám výtvarne spracoval.

Slovenský hudobný skladateľ, pedagóg, filozof, vedecký pracovník a umelec niekoľkých rozmerov – Tadeáš Salva - sa okrem hudobnej kompozície, ktorá mu bola najbližšou a najmilšou, venoval aj literárnej a výtvarnej tvorbe. V skladateľových partitúrach sa objavujú vlastné grafiky a výtvarné ornamenty, pričom výtvarnú vizualizáciu spracoval aj formou samostatných obrazov. Salva bol umelcom spontánne prežívajúcim, znepokojený krivdami, ponorený do vlastnej senzibility, s veľkým zmyslom pre čestnosť, spravodlivosť, pracovitosť.

Skromné detstvo v krásnej, panenskej a súčasne veľmi biednej liptovskej obci, nepriaznivý osud počas vysokoškolských štúdií, ľahostajnosť, odmietanie, nedocenenie jeho talentu, ignorovanie jeho snahy a progresívnych nápadov v práci i v umeleckej činnosti sa podpísali pod kompozičný rukopis umelca. Ladislav Burlas, hudobný skladateľ a vedec veľmi výstižne charakterizoval Salvov profesionálny osud: „Hudobne a výtvarne nadaný človek napriek svojmu veľkému úsiliu a poctivosti nedokázal sa umiestniť v tabuľke hodnôt tak, ako by si zaslúžil. Salvovi sa nedostalo vonkajšej motivácie, respektíve len veľmi nepatrne v podobe uznania umeleckých príležitostí.“ (Burlas, 2004,s.23) Zlo vo svete, jednak v jeho blízkom pracovnom prostredí, ale i celej spoločnosti, ba celosvetovom meradle, pôsobili na skladateľovu nesmiernu citlivosť.

Svoje curriculum vitae so silnou dávkou nostalgie, znepokojenia, ľútosti, smútku, depresie implantoval Tadeáš Salva viac, či menej vedome do svojej hudobnej tvorby. Dnes ostáva rébusom, do akej miery došlo k uvedenej transformácii v dielach Symfónia a Slovenské pastorále. Faktom však je, že percipient tento fenomén temer vždy odhalí, čo demonštruje i projekt realizovaný v letnom semestri školského roku 2006/2007 na PF UMB v Banskej Bystrici. Študentky 4. ročníka aprobácie výtvarná výchova – jazyk slovenský mali možnosť vybrať si jedno z dvoch diel T. Salvu –Symfónia a Slovenské pastorále - ktoré na základe vnímania, imaginácie, sústredeného prežívania, zámerne bez predchádzajúcej inštruktáže, analyzovali a transformovali do výtvarnej podoby. Z hľadiska synopsie prevládajú na výtvarných kompozíciách studené farby, najmä tmavomodrá, zelená na podklade čiernej. Svoje výtvarné diela, analogicky i stvárňovanú hudobnú kompozíciu, interpretovali študentky v ďalšej fáze projektu skutočne zaujímavo a originálne verbálnym prejavom.

Je všeobecne známe, že umelecký zážitok sa len ťažko dá vyjadriť „obyčajnými“ slovami, s výnimkou poetického prejavu, ktorý obdobne ako hudba a výtvarné dielo pôsobí predovšetkým na city, menej na ratio. Svedčia o tom výstupy projektu, v ktorom frekventantky vyjadrili svoj zážitok (implicitne s tým i svoju výtvarnú produkciu) vo veršoch, pretože nedokázali adekvátne vypovedať hovorovým jazykovým štýlom to, čo cítili. K hudbe a obrazu tak priradili tretiu dimenziu – poéziu. Z neznámeho dôvodu, až na jednu výnimku, si študentky z piatich reprodukovaných skladieb T. Salvu vybrali jeho Symfóniu. Niekoľko reprezentatívnych výtvarno - poetických korelátov – báseň a obraz – ich skutočne zaujímavé, pozoruhodné, invenčné, výrazové prostriedky ilustrujú nasledovné artefakty:

 

 Erika Vandová: Symfónia

 (100 x 100cm)

 

Symfónia

Erika Vandová

 

Mesačné svetlo na cestu padá,                                    Má ísť rovno, či vrátiť sa späť?

zblúdilý človek východ si hľadá.                                  Musí sa, lež, rozhodnúť hneď.

Nevie kadiaľ pobrať sa má                                         Tam niekde vpredu vonia sladký kvet,

a hustnúca tma len na les sadá.                                    tam vidí svetlo, volá ho celý svet.

 

 

 

Veronika Danková: Symfónia

(70 x 150 cm)

 

Veronika Danková charakterizovala svoj obraz nasledovne: Skladba Tadeáša Salvu vo mne vyvolala pocit disharmónie, nepokoja, boja so svetom a zároveň so sebou samým. Boj a  ťažký zápas tohto človeka, vytryskujúca krv z rozorvanej rany osudu, zbytočné prelievanie životodarnej tekutiny bez cieľa a zmyslu. Z disharmónie sa na povrch derie harmónia duše ako taká, v najširšom zmysle slova.

 

 

Stanislava Maretová:  Symfónia                        Michaela Chrástová: Symfónia

(86 x 70 cm)                                                  (1000 x 98cm)

 

Symfónia

Maretová Stanislava

 

Približujeme sa k tomu, čo sme si zaslúžili.

Bližšie, bližšie, bližšie až na samý počiatok, až na samý koniec.

Niečo je krásne, niečo umáčané v tme, prázdne, bolestivé.

Potrebujeme to vykričať, dostať zo seba,

aby nás už viac nič nebolelo.

Miliónkrát padnúť a miliónkrát vstať.

Nakoniec však aj tak nepochopíme.

Hudba možno dopovie, farba možno prekryje,

ale cesta nás odnáša ďalej, akoby nemala konca kraja

 

Symfónia

Michaela Chrástová

 

Vo svete tmy a tajných zákutí,                         Okolo očí točí sa mi svet,

v tej ríši snov a fantázie,                                               iskričky čo čímsi voňajú.

kde človek ľahko zablúdi                                            Väčšej krásy a zmätku niet.

a smrteľník už neprežije,                                              Víly ma v tanec volajú.

sa v diaľke skalných útesov                                         A bosou nohou skúšam čo je krása.

ukrýva živá ilúzia.                                                        Som slepá a predsa vidím jasne.

V tichu zdá sa mi vytie divých psov.                             Viem, to všetko ozaj zdá sa.

A do rozprávky vchádzam i ja.                                    Žiť rozprávkovo šťastne.

 

Obrazy a verše percipientov Salvovho diela vystihli veľmi presne  umelcove zámery. Niekedy sa zdá nepochopiteľné, akým unikátnym komunikatívnym prostriedkom je hudba, umožňujúca sprostredkovať informácie akéhokoľvek druhu.

Pozoruhodným momentom Salvovej umeleckej činnosti je výtvarná expresia, ktorá niekedy predchádzala vznik jeho hudobných diel. Svedčia o tom rovnomenné názvy obrazov a skladieb, pričom dáta obrazov sú staršie. Tento nevšedný jav Salvovej tvorby sa dá jedinečne využiť v polyestetickej výchove v podobe  nekonvenčnej komparácie obrazov umelca (skladateľa, výtvarníka) a percipienta, ktorý dané hudobné dielo výtvarne vyjadril. Dnes ostáva otázne, do akého konsenzu by dospela konfrontácia obrazu Slovenské pastorále  M. Dvořákovej a rovnomenného obrazu samotného autora  Tadeáša Salvu, pretože sú na prvý pohľad koncipované diametrálne odlišne.

     

      

Mária Dvořáková: Slovenské pastorále

(75 x 100 cm)

 

Slovenské pastorále

Mária Dvořáková

 

Noc. Spím na okraji bdenia.                                        Kam zas miznú?

Prichádzajú ku mne obrazy snov,                                 Možno v úsvit nových radostí,

ktoré ani samy nevedia, kam miznú.                             kde nad vodou mojich skúseností

Obrazy plné starých právd                                          chytajú farby rána,

donekonečna sa opakujúcich                                       kým v srdci je tma a okolo plameň.

na hraniciach vedomia.                                                Tak zapáľ ma, nech je tak, AMEN

 

Salvov obraz „Slovenské pastorále“ patrí k rozhodne zaujímavým, výtvarne veľmi kvalitným, s umeleckou hodnotou. Možno ho chápať ako istú formu autoportrétu. Umelec v ňom zámerne nedoržiava proporcionalitu, nerešpektuje veľkosť, pomer, perspektívu. Napriek tomu, že autor  vyskladal obraz z fragmentov, nevníma sa analyticky, z hľadiska detailov, ale ako kompaktný celok, s možnosťou kreatívneho dotvorenia percipientom.

 

                                                                                                    

Tadeáš Salva: Slovenské pastorále

 

Napriek kontroverzným výtvarným kompozíciám T. Salvu a M. Dvořákovej, ktoré vznikli ako výtvarný korelát tej istej skladby – Slovenské pastorále - možno prostredníctvom veršov percipientky (Dvořákovej) a obrazu skladateľa  nájsť z hľadiska idey v oboch artefaktoch spoločné styčné plochy. Obaja svojimi umeleckými prejavmi, ich výrazovými prostriedkami vyjadrili akúsi rozpačitosť, smútok, nostalgiu.

Polyestetická forma pedagogickej interpretácie  hudobných skladieb T. Salvu, prezentovaná výtvarnými a básnickými stvárneniami študentiek je len fragmentom z množstva tvorivých možností, ktoré by mal rozhodne každý učiteľ v dostatočnej miere aplikovať, pretože konštruktívne prepájanie umení v edukácii významne vplýva na rozvoj estetického vkusu, poznávanie umeleckých diel, ich autorov, rozvoj expresie, ale predovšetkým vzbudenie intenzívneho zážitku pri kontakte s umením. Koncepcia polyestetických projektov má z hľadiska formy, metód i prostriedkov neobmedzený priestor, ktorý umožňuje na každom vzdelávacom stupni zmysluplnú umeleckú projekciu.

 

 

 

 

 

Literatúra:

 

Resumé

Hudba, poézia a výtvarné umenie tvoria vzájomne jeden z inšpiratívnych zdrojov umelcov – skladateľov, básnikov, výtvarných umelcov. V hudobno-pedagogickej praxi možno uvedený fakt netradične a najmä veľmi tvorivo uplatniť pri estetickom rozvoji jedinca, čo ilustrujú konkrétne práce percipientov a súčasne tvorcov.

 

Resumé

 

Musik, Poesie und darstellende Kunst bilden gemeinsam eine der Inspirationsquellen für Künstler – Komponisten, Dichter, bildende Künstler. In der musikpädagogischen Praxis kann das angeführte Faktum für die ästhetische Entwicklung eines Einzelnen untraditionell und insbesondere sehr kreativ anwenden, was konkrete Arbeiten der Perzipienten und gleichzeitig Bildner illustrieren.